Pyrografia je umelecká technika zdobenia dreva, kože či iných organických materiálov pomocou rozpáleného predmetu. Predtým sa táto technika hojne využívala len zriedka, a to ako doplňujúci prvok pri gravírovaní do dreva, kože či kosti. V dnešnej dobe pyrografia oslovila veľa profesionálnych a hobby umelcov a ponúka širokú škálu využitia a veľa kvalitných pyrografov (vypaľovačiek do dreva).
1. Pyrografia nie je iba o zdobení dreva
Napriek tomu, že sa najčastejšie stretnete s vypaľovaním do dreva, s kvalitným pyrografom je možné vypaľovať do veľkého množstva materiálov. Ako vhodný podklad môžete využiť napr.:
- masívne/prírodné drevo
- preglejka
- tvrdý papier
- kartón
- korok
- koža
- kosť
- textil
Každý z týchto materiálov vyžaduje špecifický prístup, najmä čo sa týka teploty a tlaku pri vypaľovaní. Napríklad drevo sa líši podľa druhu a tvrdosti, čo ovplyvňuje spôsob, akým doň pyrograf vstupuje. Koža a textil zase vyžadujú opatrnejšie zaobchádzanie, pretože sú náchylné na prepálenie. Pyrografia tak ponúka umelcom možnosť experimentovať s rôznymi textúrami a povrchmi, čo dodáva ich dielam jedinečný charakter.
2. Korene pyrografie
História pyrografie siaha tisíce rokov späť. Archeologické nálezy v Peru dokazujú, že miestni obyvatelia zdobili svoje predmety vypaľovaním už v 8. storočí pred n. l. Táto technika bola obľúbená najmä v oblastiach s dostatkom dreva, kde slúžila nielen ako forma umenia, ale aj ako spôsob značenia a dekorácie praktických predmetov. V stredoveku sa pyrografia vykonávala pomocou rozžeraveného klinca alebo kovovej tyče, čo umožňovalo vytvárať jednoduché, ale pôsobivé vzory. V 19. storočí sa objavili prvé pyrografy na báze spaľovania liehu, pary a plynu, ktoré znamenali veľký pokrok v presnosti a rýchlosti práce. Moderné elektrické napaľovačky, ktoré sa používajú dnes, sa začali objavovať okolo roku 1950, čo otvorilo dvere ďalšiemu rozvoju tejto techniky.
3. Pyrograf nie je len spájka
Pyrografy čiže vypaľovačky do dreva sa rozdeľujú do dvoch základných skupín. Jedná sa o pyrografy slučkové (niekedy tiež drôtové) a spájkové. Oproti spájkam na drevo sú slučkové vypaľovačky s trafom praktickejšie a v neposlednom rade spoľahlivejšie. Výhodou je tiež veľmi rýchle nažhavenie vypaľovacej ihly a možnosť presného nastavenia požadovaných podmienok. Slučkové pyrografy sú voľbou všetkých umelcov, ktorí to s vypaľovaním do dreva myslia naozaj vážne.
4. Rôzne spôsoby napaľovania
Napaľovanie do dreva je umeleckou metódou s dlhou históriou. Tradičná pyrografia využíva hrot rozžeravený elektrickým prúdom, ale existujú aj alternatívne metódy. Patrí sem napríklad vypaľovanie laserom, ktorý umožňuje vytvárať veľmi detailné vzory a nápisy. Niektorí umelci tiež experimentujú s vypaľovaním pomocou fokusovaných slnečných lúčov, elektrickým výbojom alebo trením. Každá z týchto metód ponúka odlišné výsledky a vyžaduje špecifické zručnosti. Špecifickou a menej obvyklou metódou je vypaľovanie kyselinou, ktoré spočíva v chemickej reakcii meniacej povrch materiálu. Výber techniky závisí od požadovaného efektu, materiálu a úrovne skúseností umelca.
5. Techniky vypaľovania do dreva pomocou pyrografu
Pri vypaľovaní do dreva je možné obrazce vytvárať rôznymi spôsobmi a technikami. Tie je možné rozdeliť do troch základných kategórií. Prvá z nich je technika kontúrovania, jedná sa vlastne o kreslenie rozžeraveným hrotom a obraz či motív je tvorený priamo vypálenými líniami. Druhou možnosťou je vypaľovanie technikou siluety. S touto technikou je plocha vlastného obrazu naopak nevypálená a vypálené je všetko okolo neho. Skutočné umelecké diela sú potom tvorené kombinovanou technikou využívajúcou obidve metódy. Tá už však vyžaduje veľké skúsenosti.
6. Rôzne drevené podklady potrebujem rôzny výkon
Na dosiahnutie optimálnych výsledkov pri vypaľovaní je dôležité zvoliť vhodný druh dreva a správny výkon pyrografu. Všeobecne je možné použiť ako tvrdé, tak mäkké dreviny. Tvrdé dreviny, ako sú hrab, buk alebo dub, vyžadujú pyrografy s vyšším výkonom, minimálne 40 W, aby bolo možné efektívne a presne vypaľovať do ich tvrdého povrchu. Naopak mäkšie druhy dreva, ako je breza, topoľ alebo jelša, je možné ľahko spracovať aj s menej výkonnými vypaľovačkami. Ihličnaté drevo sa neodporúča, pretože obsahuje živicu, ktorá môže pri vypaľovaní spôsobiť nerovnomerné stopy a sťažiť prácu.
7. Prečo nemožno kúpiť americké a kanadské napaľovačky v Európe?
Pyrografia je metóda veľmi populárna v Kanade s severných oblastiach Spojených štátov, nie je preto divu, že je tamojší trh dobre zásobený kvalitnými a výkonnými vypaľovačkami. Bohužiaľ, v Európe ich nemožno zohnať. Bránia tomu však objektívne dôvody, pretože americké a kanadské vypaľovačky nedisponujú európskou certifikáciou CE a navyše sú konštruované na napätie 120 V.